Tomáš Berka: Na bilancovanie nemám zatiaľ čas ani potrebu

Tomáš Berka je mužom mnohých profesií a remesiel. Ako sám hovorí, ak by si mal vybrať znova, tak by sa zameral na maximálne dve oblasti. Vo svojom profesijnom živote ich však vystriedal hneď niekoľko. Venoval sa grafickému dizajnu, filmovej architektúre, scénografii a mnohým ostáva v pamäti zapísaný najmä ako zakladajúci a dlhoročný člen legendárnej art-rockovej skupiny Fermata.

Popri všetkom profesijnom vyťažení, ktorým sa najmä v uplynulých troch desaťročiach stalo filmové prostredie, začal Tomáš Berka písať knihy. Ani v literatúre však svojej povesti neostáva nič dlžný, pretože svoje vedomosti, skúsenosti aj zapálenie pretavil hneď v niekoľkých rovinách, fundovane, podrobne, pútavo aj vtipne.

Prvou z nich sa stala spomienková kniha Blumentálske blues (2010), v ktorej neobyčajným spôsobom a spomienkami na svoje detstvo, dospievanie a život zmapoval nielen históriu rodnej Bratislavy. Cez častokrát úsmevné, ale aj vážne príbehy vytvoril verný obraz života vo všetkých umeleckých oblastiach, ktorým sa venoval a poodhalil v nich aj tie najnenápadnejšie nuansy.

Svoje sily spojil aj s legendárnym hudobníkom Fedorom Frešom v spoločnej knihe Rocková Bratislava (2013), v ktorej podrobne zmapovali stovky skupín, ktoré v priebehu desaťročí na území hlavného mesta vznikli aj fungovali. Pre nadšencov architektúry pripravil sériu kníh Vily nad Bratislavou, Vily nad Hradom, Vily na Slavíne a Vily okolo Horského parku. Svoje dlhoročné pôsobenie z filmového sveta zhmotnil v knihe Veľká ilúzia alebo ako sa stavia filmový zázrak (2019). Neobišiel však ani beletriu v románe René, alebo slnečno až do rána (2017).

Dobrá pamäť je základ
Jeho najnovšia kniha Backstage vyšla v máji tohto roku. Opäť v nej načrel do svojho bohatého a pestrého života, no tentoraz úplne iným spôsobom. Vytvoril neobyčajnú galériu osobností zo všetkých oblastí svojho nielen profesijného života a v rozsahu niekoľkých strán svojím charakteristickým spôsobom zakaždým vyrozprával ich spoločný príbeh.

"Stretnutie či nebodaj spolupráca s výnimočnými osobnosťami človeka dokážu vyliečiť hneď z viacerých neduhov – napríklad z nerozhodnosti a tápania, pribrzdenosti vo vnímaní nových podnetov, ale aj prehnaného a neoprávneného sebavedomia. Čo si do života prinesieme 'z domu' – pracovitosť, talent, základné tvorivé zručnosti, hudobný sluch či vizuálnu predstavivosť – to je stále len desať deka tresky! Aby z toho bola na konci života aspoň slušná večera pre dvoch, na to treba tých výnimočných ľudí stretnúť čo najviac. Mám to šťastie, že som takých ľudí počas života stretol požehnane," píše Tomáš Berka v úvode knihy, na ktorej sa výtvarne svojimi ilustráciami spolupodieľal Laco Teren.

Názov knihy je skutočne príznačný, pretože Backstage, teda zákulisie bolo odjakživa miestom, ktoré lákalo svojou atmosférou – tak trochu tajomnou, nepoznanou aj vzrušujúcou. Práve z tohto pohľadu "odzadu" Tomáš Berka približuje všetko dianie v pozadí vzniku hudobných albumov, filmov, divadelných inscenácií či filmov. Pri čítaní knihy sa však určite mnohí začudujú nad precíznou pamäťou autora.

"S tou každodennou pamäťou by som bol radšej opatrný. O jej 'nevalnosti' sa presviedčam veľmi často. S dlhodobou pamäťou je to však už predsa len o niečo radostnejšie. Pokiaľ ide o knihu Backstage, s pamäťou to je celkom v pohode preto, že s osobnosťami, o ktorých rozprávam, som prežil dlhé roky intenzívnej umeleckej spolupráce aj množstvo dlhých a často neformálnych debát pri víne. Takže ich mená a podobu mám v pamäti uložené navždy. Teda zatiaľ. Pre potreby tejto knižky som ich teda nepotreboval ťaživo dolovať z dákych zahmlených spomienok. Tí ľudia mi doslova formovali život – a na to sa zrejme dosť dobre zabudnúť nedá," otvára svoje rozprávanie Tomáš Berka.

Ako ďalej hovorí, pamäť ho pri príprave knihy mnohokrát aj prekvapila. Po desiatkach rokov sa z nej vynorili aj také spomienky, o ktorých si myslel, že už dávno odišli do zabudnutia. "Samozrejme, občas som sa až nestačil čudovať, čo všetko sa mi začalo vynárať v súvislostiach s jednotlivými osobnosťami. Keď sa o niekom dlhšie nezmieňujete v rozhovoroch s priateľmi alebo pri sledovaní oblakov, tak vám tak trochu zíde z mysle. Nie preto, že by bol bezvýznamný, ale jednoducho preto, že veci s ním priamo súvisiace nie sú práve témou."

"Čo sa mi však jednoznačne nevynára, ani keby som veľmi chcel – sú roky a dátumy divadelných premiér, výstav či koncertných šnúr. Tie som si musel prácne preverovať z dostupných webov, nakoľko čísla mi do hlavy nikdy nešli. Ani len číslo vlastného mobilu mi nič nehovorí. To je pre mňa zakaždým úskalie pri písaní každej faktografickej knižky. Najviac som sa zapotil v archívoch počas pátrania po dátumoch vzniku historických víl nad Bratislavou. To bolo čisté peklo. Po každej z týchto piatich kníh som sa zaprisahal, že už nikdy žiadnu knihu s dátumami písať nezačnem. Dlho mi to však nevydržalo, nakoľko ani toto predsavzatie sa mi do pamäti uložiť neráčilo," dodáva so smiechom.

Verný obraz doby a života
Čítanie knihy Backstage poskytuje nielen nahliadnutie do svetov hudby, filmu či divadla cez osobné príbehy a konkrétne osobnosti, ktoré zásadným spôsobom tieto umelecké svety formovali. Stretávame sa tu s takými menami ako Marián Varga, Fero Griglák, Jaro Filip, Milan Lasica, Vladimír Strnisko, Juraj Jakubisko či dokonca Ridley Scott.

Výraznou pridanou hodnotou je najmä verný obraz doby, ktorý Tomáš Berka cez svoje rozprávanie vytvára. Jeho profesionálna umelecká kariéra sa začala v druhej polovici 60. rokov a život celej jeho generácie rámcovali zásadné historické udalosti. Ako umelec sa však dokázal celkom slobodne prejaviť aj v tak komplikovanej dobe, akou bola normalizácia.

"Vtedy nastúpilo množstvo obmedzení, a ako čerství profesionálni umelci sme tým viac chceli dokázať, že i bez rôznych legitimácií dokážeme tvoriť podľa svojich predstáv. Výtvarníci v Paríži a celkovo v západných krajinách nepotrebovali maľovať partizánov ani hydrocentrály a dávno opustili otrocké realistické zobrazovanie skutočnosti. Zaujímavé je, že Poliaci v rámci divadelných a filmových plagátov patrili práve v tejto dobe k svetovej špičke. Americkí jazzmani sa dávali dokopy s rockermi a nastúpil jazz rock a neskôr art rock. Všetky tieto impulzy sme si z posledných pobytov na západe pred ruskou okupáciou, i vďaka čiernemu obchodu s platňami a zopár západným časopisom od známych, postupne osvojovali, aby sme boli ako tak v obraze. Vďaka tomu sme vnútorne odmietali socialistické tvorivé doktríny, diktované z umeleckých zväzov, ovládaných komunistami," hovorí.

Pracovné a tvorivé nasadenie sa podľa neho stalo únikom aj azylom pred vtedajšou spoločenskou realitou. Napokon, už len samotný výpočet profesií, ktorým sa v priebehu rokov venoval, hovorí sám o sebe.

"Poháňal nás, podotýkam, že mnohých umelcov v tých časoch, paradoxne, stupídny politický režim. Aj v takej blbej dobe, podobne ako dnes, sme chceli podľa možnosti ignorovať odporúčané politické kritériá a tvoriť len podľa vlastných predstáv. Na to bola inštrumentálna jazz-rocková a art-rocková muzika ako stvorená. Vtedajší kultúrni ani politickí mocipáni ju vôbec nedokázali vyhodnotiť, tak nás radšej nechali koncertovať. V divadle to bolo trochu inak, tam som musel vytvárať dekorácie aj na operety alebo zaradené angažované hry, vopred odobrené ministerskou komisiou. Ale aspoň som sa snažil upozorňovať na seba pomocou netradične volených scénografických riešení, divokými plagátmi a netradičnou scénickou hudbou. Tá medaila z Pražského Quadrienále v roku 1983 bola ocenením práve za netradičný scénografický postup pri inscenovaní klasického Voltairovho príbehu v SND," pokračuje v rozprávaní.

Najradšej spomína na rockerský život
Pomedzi spomienky, príbehy a príhody venované režisérom, kameramanom, výtvarníkom a ďalším "spoluautorom" životného príbehu Tomáša Berku v knihe Backstage dominujú práve tie, ktoré sú venované hudobnému svetu. V ňom strávil autor značnú časť svojho života a ako sám po rokoch priznáva, na rockerský život s veľkou dávkou nostalgie aj rád spomína.

"Ak niekto pracuje vo viacerých umeleckých profesiách, tak zákonite príde k momentu, že niečoho už má dosť, že potrebuje zmenu, oddýchnuť si, niekedy aj nastálo. Dnes je divadelná tvorba oveľa slobodnejšia a hlavne iná, ako za socíku, takže moje dvadsaťročné divadelné pôsobenie z tej doby by som si určite radšej nezopakoval. To bol aj hlavný dôvod, že som prešiel do sveta filmu, v ktorom sa pohybujem už tridsaťpäť rokov. Podobne aj divadelný plagát sa dnes už robí celkom inak. To, ako som k tvorbe plagátu pristupoval ja, sa už zopakovať nedá – aj keď pre mňa bola tvorba plagátov, v porovnaní s náročnou tvorbou divadelných dekorácií a generálok, celkom príjemná zmena v nočnom ateliéri. To maľovanie v noci si opakujem neustále, keď dnes kreslím filmové dekorácie. Takže kreslenie a maľovanie v ateliéri je nepochybne to, čo by som určite chcel robiť aj v ďalšom živote."

Na slovenskej hudobnej scéne zanechal nezmazateľnú stopu predovšetkým ako zakladajúci a dlhoročný člen legendárnej art-rockovej skupiny Fermata. Tú založil spolu s gitaristom a hudobníkom Ferom Griglákom v roku 1973 a v priebehu prvej etapy fungovania kapely do roku 1985 nahrali sedem neopakovateľných albumov, pod ktoré sa Tomáš Berka podpísal aj prípravou ich dramaturgie a koncepcie. Po boku Fera Grigláka a Fermaty odohral vyše tisícku koncertov. Meno Tomáša Berku však nájdeme aj na štúdiových albumoch Pavla Hammela.

"Ale najradšej, s istou dávkou nostalgie, predsa len spomínam na rockerský život. To bolo pre mňa pätnásť rokov divočiny, z toho dvanásť rokov vo dvojici so skvelým Ferom Griglákom, vtedy ešte dôsledným 'divočákom'. Toľko úletov sa v bežnom živote, dokonca ani dnes pri nakrúcaní filmov, zažiť už nijakým spôsobom nedá. Napriek vtedajšej neveselej dobe. Som veľmi rád, že dodnes sme s Ferim kamaráti a že ma prizýva k spolutvorbe na nových albumoch. Keby som sa mal znova narodiť, tak asi by to bola ešte aj rocková hudba, ktorej by som sa venoval," dodáva.

S Ferom Griglákom sa ich spoločné tvorivé ani priateľské cesty nerozišli. Práve naopak, po rokoch sa spojili ešte viac na albume Fermaty Blumental blues (2019) a ďalší výsledok tohto neobyčajného hudobného spojenia si poslucháči budú môcť vypočuť aj na novom štúdiovom albume Backstage, ktorý vyjde už na jeseň tohto roku. Nemalou časťou prispel aj pri príprave nedávno vydanej knižnej monografie Fero Griglák & Fermata hudobného publicistu Mariana Jaslovského.

Na bilancovanie nemá čas ani potrebu
"Možno by som mohol skonštatovať, že som svoj život – poviem to trochu nadnesene – nepremárnil? Je jasné, že keď som napríklad vytvoril vyše stovky divadelných plagátov, tak prísnejšie umelecké kritériá určite neznesú všetky. Možno ani polovica. Ale to je podobné ako pri fotografovaní – treba robiť viacero záberov, aby sa z toho dal nakoniec vybrať ten najlepší. A to platí aj o filmoch, o hudobných albumoch aj o divadle," pokračuje v rozprávaní Tomáš Berka.

Písanie, spomínanie a obzeranie sa späť najmä v prípade takého bohatého a pestrého života, aký prežil Tomáš Berka, priam ponúka možnosť na isté bilancovanie a "rátanie" života. Ako však sám hovorí, na bilancovanie nemá čas a ani takú potrebu necíti.

"Stále ešte pracujem na nových filmoch, zabávam sa písaním, a dokonca s Ferim Griglákom práve dokončujeme už spomínaný nový album. Som rád, keď si v pracovných prestávkach stihnem trochu vybehnúť do sveta, načerpať energiu objavovaním ešte nevideného. Na to jeden život ani nestačí," uzatvára Tomáš Berka. 

Autor: Samuel Ivančák / Vyšlo na: www.hudba.sk, 18.8.2025