Fermata po 50 rokoch vyráža na turné v najlepšej zostave, spolu s Martinom Valihorom

Pri akejkoľvek zmienke o skupine Fermata sa vraciam v spomienkach k jednej konkrétnej chvíli. Pri každom počutí dravého tónu gitary Fera Grigláka a rytmickej smršti, ktorá je pre Fermatu taká príznačná, sa automaticky prenášam späť do čias môjho dospievania na prelome strednej školy a vysokej školy.

Najlepší kamarát ma vtedy presvedčil, aby som šiel s ním do legendárneho Domu kultúry na bratislavských Nivách. Bolo to moje prvé stretnutie s tým, ako znie jazz-rock a s virtuóznou, priam až krkolomnou hrou na elektrickej gitare – a to naživo. Pamätám si, že sála bola beznádejne plná, ledva som videl na pódium a väčšina účastníkov, súdiac podľa odevu a dlhých vlasov, vyzerala, akoby prišla skôr na metalový koncert. Bol to pre mňa šok aj zjavenie, ten prienik žánrov, tá energia!

Verím, že nie som jediný, koho Fermata takto chytila. Veď sály na koncertoch kapely sú plné aj po vyše dvadsiatich rokoch. Hoci sa spoločnosť aj hudobný priemysel zmenili, ich magnetizmus pretrváva.

Najlepšia zostava
Fenomén slovenskej hudby, ktorý už päť desaťročí spája jazzovú slobodu a rockovú energiu do nezameniteľného zvuku, v súčasnosti píše jednu zo svojich najžiarivejších kapitol. Po reedičných úspechoch albumov Simile a Real Time a vydaní knižnej monografie prichádza Fermata v životnej forme s výročným turné a novým albumom Backstage. Kapela, ktorú v roku 1973 založili Fero Griglák a Tomáš Berka, sa tento mesiac vydáva na turné po deviatich slovenských mestách. To najlepšie zo svojej tvorby prinesú v novej, výnimočnej koncertnej zostave, ktorú sám Griglák označuje za najlepšiu v dlhej histórii Fermaty.

„Všetky zostavy Fermaty spája jedno – sú to tí najlepší hudobníci, s akými som mohol a môžem na Slovensku hrať,“ uviedol Griglák, pričom súčasné osadenstvo považuje za najlepšie aj preto, že hudobníci sú o generácie mladší, čo so sebou prináša nové impulzy a energiu. „Absolútne spĺňajú moje kritériá a nároky hudby, ktorú hráme,“ dodáva.

Popri dlhoročnom kolegovi, vynikajúcom basgitaristovi Tamásovi Beliczovi a talentovanom klávesistovi a producentovi Maxovi Miklošovi (ktorý produkuje popové hity, ale má za sebou aj pôsobenie v inštrumentálnej kapele Sisterhood of Klangpedal), sa špeciálnym hosťom turné stáva prvotriedny bubeník Martin Valihora.

Splnený sen s Martinom Valihorom
Valihora, svetovo uznávaný inštrumentalista, nie je pre Fermatu neznámou tvárou. Už ako dvadsaťročný s ňou nahral desiaty štúdiový album X (1999). Jeho návrat na turné má aj osobnú rovinu. „Je pre mňa veľkou radosťou, cťou a zároveň aj splneným snom, že si ešte môžem zahrať s Ferom Griglákom a kapelou Fermata. Zároveň je to pre mňa návrat do čias Collegia Musica a Prúdov, keď sme spolu cestovali. Je to hrejivý pocit, muzikantsky aj ľudsky,“ hovorí Martin Valihora.

Táto nová energia nielenže osviežila Grigláka, ale dala celkom novú silu celému projektu. Virtuózna hra Fera Grigláka stojí na spoľahlivom a pevnom základe jeho spoluhráčov.

Nový album, staré nápady
Spoločne so štartom výročného turné sa fanúšikovia môžu tešiť na vydanie nového, v poradí už trinásteho štúdiového albumu Backstage. Novinka nadväzuje na to najlepšie z niekdajšej produkcie kapely a vyšla pod hlavičkou vydavateľstva Pavian Records na CD a LP v polovici novembra.

Nápad na album vznikol u Tomáša Berku, ktorý vo svojom archíve našiel množstvo scénickej hudby, ktorú kedysi s Griglákom pripravovali pre divadlo a televíziu. Hoci pôvodnú myšlienku využiť staršie nápady napokon zmenili na úplne nové skladby (na troch sa autorsky podieľal aj Tomáš Berka), pôvodnú myšlienku scénickej hudby zachovali v samotných názvoch skladieb a grafickom spracovaní albumu. Griglák vníma vydanie Backstage ako „šťastné pokračovanie“ novej kapitoly Fermaty, ktorá trvá už vyše tridsať rokov, od comebacku v roku 1991 po tragickej smrti bubeníka Karola Oláha.

Odolnosť voči AI
V čase, keď sa hovorí o nástupe umelej inteligencie (AI) v hudbe a o zložitej ekonomickej situácii, kvôli ktorej vraj vo všeobecnosti klesá návštevnosť živých podujatí, je dopyt po Fermate pozitívnym signálom. Na koncertoch sa stretáva viacero generácií a pribúda veľa mladých fanúšikov, čo svedčí o trvalej sile poctivého inštrumentálneho remesla. „Samozrejme, som veľmi rád, že o Fermatu je stále veľký záujem. Na jar, pri krste reedície našich albumov, na nás do Bratislavy prišli fanúšikovia dokonca až z Čiech alebo Košíc, čo nás veľmi potešilo."

Griglák však aktívne sleduje aj spomínaný technologický vývoj v oblasti umelej inteligencie. „V rámci technických možností pri nahrávaní, v rôznych softvéroch aj samotných hudobných nástrojoch. Prináša to nebývalé možnosti pri tvorbe,“ vraví Griglák. Znepokojuje ho však predstava, že by mala nahradiť samotný skladateľský proces. „Ľudský faktor a jedinečný rukopis autorov sa jednoducho nedajú nijako nahradiť,“ zdôrazňuje Griglák. Vie si však predstaviť využitie kreatívnych zručností AI napríklad pri dotváraní či reštaurovaní historických diel.

Oslava piatich dekád Fermaty je tak nielen prierezom bohatou históriou, ale aj ukážkou toho, že skutočná, energická a virtuózna hudba, akú dokáže odovzdať živá kapela na čele s Ferom Griglákom a teraz aj s Martinom Valihorom, si vždy nájde svojich oddaných poslucháčov. Turné, ktoré sa začína v novembri (v Bratislave je už decembrový koncert vypredaný), potvrdzuje, že Fermata sa na hudobnej scéne cíti stále dobre a päťdesiatka na krku môže znamenať iba číslo.

Autor: Zoltán Rácz, Pravda / Uverejnené 14.11.2025 na webe denníka Pravda.